Lavíny

Lavíny sú odjakživa najväčším postrachom skialpinistov. Základom skialpinizmu je sneh a kde je dosť snehu tam sa vyskytujú aj lavíny, takže v horách nikdy nie sme úplne v bezpečí. Najhoršie na tom je, že čím viac a čím lepší sneh, tým väčšie riziko pádu lavíny. Náuka o snehu a lavínach je v dnešnej dobe už hotová veda a existuje prepracovaná metodika. Preto si namiesto objavovania kolesa skúsme len zhrnúť, čo by mal každý ovládať a popri tom nájsť kvalitné zdroje z ktorých sa to dá naučiť.

Mohli by sme začať najjednoduchším spôsobom ako sa vyhnúť lavíne a to je sedieť doma. V obývačke sa ale skialpinizmus robí ťažko. Ešte môžme vynechať strmšie svahy, ale to už potom tiež nie je skialpinizmus. Takže sme skončili na nebezpečných svahoch kde padajú lavíny. Tu platí, že najlepší spôsob ako prežiť pád lavíny je nedostať sa do nej. Aj keď máme kompletnú výstroj na záchranu z lavíny, nemusí nám pomôcť, pretože už počas pádu v lavíne môžme utrpieť vážne zranenia. Vyhľadávanie a vykopávanie je už len posledný pokus o záchranu života. Najlepšie čo nám teda ostáva je vedieť si vybrať správny čas na lyžovanie nebezpečných svahov a keď padá lavína byť niekde inde. Čo všetko k tomu potrebujeme vedieť?

Náuka o snehu

Vybrať si správny čas, znamená vedieť zhodnotiť podmienky, čiže stabilitu snehovej pokrývky. Tým sa zaoberá náuka o snehu, ktorá je už dnes na dosť vysokej úrovni na to, aby dokázala odhaliť nebezpečné snehové podmienky. Treba vedieť predovšetkým kedy a ako vznikajú nestabilné vrstvy a snehové útvary, ako ovplyvňuje lavínové riziko počasie, sklon a orientácia svahu, ako aj reliéf. Dôležitá je aj klasifikácia lavín, aby sme podľa typu snehu vedeli akú lavínu môžme čakať a prispôsobli tomu výber trasy. Iná je pomalá lavína z mokrého snehu, ktorá na položenom teréne rýchlo zastane ako prachová lavína ktorá nás môže ohroziť aj vysoko v protisvahu. Dobre spracovanú náuku o snehu v slovenskom jazyku má Horská záchranná služba, trochu stručnejší text v angličtine má americké lavínové centrum NAC.

Lavínová predpoveď

Táto teória nám poskytuje dosť vedomostí na to, aby sme vedeli odhadnúť kedy je aký svah bezpečný a kedy nie je. Musíme však dlhodobo sledovať vývoj počasia – koreláciu sneženia, teploty a vetra. Keď tieto údaje aplikujeme na konkrétny svah s určitým sklonom, expozíciou, reliéfom a nadmorskou výškou mali by sme vedieť približne určiť stupeň lavínového nebezpečenstva, ktoré nám hrozí. Pre niekoho s minimálnymi skúsenosťami to nie je jednoduché a preto existuje vo väčšine vyspelých krajín s horskými oblasťami služba tvorená skúsenými profesionálmi, ktorá tieto údaje sleduje za nás a určuje všeobecný stupeň lavínového nebezpečenstva pre dané pohorie. Na Slovensku takéto informácie poskytuje cez telefón aj na internete Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby. Aj tak ale musíme vedieť ako sa lavínové nebezpečenstvo určuje, pretože to sa na jednotlivých svahoch môže líšiť od všeobecne vyhláseného stupňa, ten nám poskytuje len orientačnú informáciu. Informáciu o lavínovom nebezpečenstve treba vedieť správne interpretovať, preto sa oplatí pozrieť vysvetlivky ku grafickej informácii a musíme presne vedieť čo v praxi každý stupeň znamená. Tiež je dôležité čítať aj komentár k lavínovej situácii, ktorý podrobnejšie vysvetľuje stav snehovej pokrývky a možné nebezpečenstvá.

Lavínová situácia

Grafická informácia o lavínovej situácii obsahuje stupeň platný dopoludnia, stupeň platný popoludní, nebezpečnú expozíciu vyznačenú čiernou, prípadne aj nadmorskú výšku od ktorej daný stupeň platí.

Ak niekto doteraz narazil na výrazy, ktoré nie sú úplne jasné je čas prečítať si lavínový slovník a prípadne s ním priebežne pracovať ďalej. Kto vie po anglicky oplatí sa pozrieť do encyklopédie amerického lavínového centra, ktorá je oveľa obsažnejšia, s ilustráciami a videami.

Plánovanie túry

Vieme už určiť či je bezpečné vyraziť na kopce, alebo treba sedieť doma. Ak vyrazíme je toho ešte oveľa viac na čo sa musíme naučiť dávať pozor a podľa toho naplánovať túru. Keď je dosť snehu na lyžovanie, nejaké nebezpečenstvo skoro vždy hrozí. Prvá vec je vybrať cieľ túry, kde treba brať do úvahy či sa nebudeme pohybovať po svahoch s expozíciou ktorá je práve vyhlásená ako nebezpečná a zároveň sklonom dostatočným na pád lavíny. Veľmi dôležitý je aj čas, lebo skoro ráno bude sneh pevnejší ako poobede keď naň celý deň svietilo slnko. Existuje viacero metód rozhodovania pri plánovaní túry ako napríklad Munterova redukčná metóda, Metóda zlatého pravidla, Stop or Go atď. Ideálne je ovládať všetky, no medzi bežnými skialpinistami je asi najpopulárnejšia metóda Stop or Go, ku ktorej existuje aj karta slúžiaca na rozhodovanie priamo v teréne. V dnešnej dobe je už k dispozícii aj viacero mobilných aplikácií, ktoré uľahčujú prístup k aktuálnym informáciám o lavínovej situácii a pomáhajú pri posúdení lokálneho lavínového rizika. Veľmi dobrá pomôcka pre plánovanie v neznámom teréne je mapa lavínových dráh na Slovensku, ktorú vytvorilo Stredisko lavínovej prevencie.

Pohyb v lavínovom teréne

Keď už sa nachádzame v teréne, kde môže spadnúť lavína je nutné dodržiavať zásady, ktoré minimalizujú možnosť uvoľnenia lavíny a zároveň minimalizujú dôsledky ak by napriek tomu lavína spadla. Medzi takéto zásady patrí napríklad dodržiavanie rozostupov, voľba bezpečnej výstupovej trasy, odpnutie všetkých pútok a remienkov atď. Kompletný zoznam sa dá nájsť v metodike horskej služby v časti 5. Pohyb v lavínovom teréne. Tieto zásady je dobre si osvojiť a používať ich automaticky vždy, aj keď sa na prvý pohľad nezdá, že by mohla spadnúť lavína.

Testy snehovej pokrývky

Ak nemáme informácie o priebehu počasia, alebo nepoznáme svahy po ktorých sa pohybujeme, len ťažko odhadneme stabilitu snehu. Pri niektorých typoch podmienok stačí len pohľad, hlavne tým skúsenejším. Keď nestačí, treba sa pozrieť ako to vyzerá pod povrchom snehovej pokrývky. Existuje niekoľko metód ako určiť mieru stability. Niekedy sa dajú nebezpečné vrstvy identifikovať len pohľadom na snehový profil alebo hmatom, inokedy treba použiť metódy náročnejšie na čas ako poklepový test, či dokonca metódu zosuvného bloku. Najpoužívanejšie metódy sú dobre popísané v metodike HZS, časť Zloženie snehovej pokrývky. Asi najpoužiteľnejší test pre skialpinistu v teréne je kompresný test (po anglicky CT – Column Test) pre jednoduchú interpretáciu výsledkov a relatívne malú časovú náročnosť v porovnaní napríklad s metódou zosuvného bloku. Paradoxne práve tento test HZS v metodike nemá, ale je popísaný na stránkach amerického lavínového centra aj s inštruktážnym videom. Správne vyhodnotenie každého testu však vyžaduje skúsenosti, takže dobré je pri každej túre vykopať cvične aspoň jednu sondu. Ideálne pod vedením niekoho skúsenejšieho. Aj keď nie sme práve ohrození, ale aspoň uvidíme ako sa správajú rôzne snehové profily na konkrétnych svahoch.

 V prípade núdze

Čo robiť ak sa dostaneme do terénu, kde je vysoké riziko pádu lavíny a nemôžme sa mu vyhnúť? Napríklad sa blíži noc, alebo búrka a alternatívna trasa je príliš dlhá, prípadne nemáme dosť síl na jej prekonanie. V prvom rade by sme mali skúsiť vyvolať lavínu umelo odrezaním, zhodením preveja, alebo opakovanými skokmi vo vrchnej časti svahu. Pri týchto činnostiach je nutné sa zaistiť (o skalu, na hrebeni). Zídu sa znalosti istenia v snehu, ľade aj skale a aj vhodný materiál. Ak lavína spadne, môžme bezpečne zostúpiť (pozor niekedy môže byť aj ďalšia vrstva snehu nestabilná, v takom prípade treba postup zopakovať). Ak nespadne, je dosť veľká šanca, že snehová pokrývka vydrží náš zostup. Dôležité je zaťažovať a narušiť svah čo najmenej, preto zostupujeme pešo bez lyží a po jednom. Keď máme možnosť, istíme sa v skale (alebo aspoň v ľade) a zostupujeme za pomoci lana.  V rámci možností dodržiavame ostatné zásady pohybu v lavínovom teréne – teplé oblečenie, odopnuté popruhy, postup okrajom lavínovej dráhy …

Keď spadne lavína

Samotný fakt, že v našej bezprostrednej blízkosti spadla lavína znamená hrubú chybu v plánovaní túry, pohybe terénom a interpretácii snehovej sondy, ale už je neskoro ju napraviť. Ak lavína nikoho nezasiahla treba zvoliť nabezpečnejšiu trasu (napríklad po spadnutej lavíne) a utekať odtiaľ preč do terénu, ktorý nie je ohrozený lavínami. Ak lavína niekoho strhla a zasypala ide o život a pre takéto prípade je nutné mať perfektne nacvičenú záchranu z lavíny, alebo takzvanú kamarátsku pomoc. Po páde lavíny už nie je čas rozmýšľať čo treba robiť, zasypaný má šancu na prežitie len niekoľko minút, takže záchrana musí prebiehať automaticky a rýchlo. Najjednoduchší prípad je ak zasypanému trčí časť tela z nánosu lavíny, vtedy stačí vytiahnuť lopatu a vykopať ho, holými rukami zo stuhnutého lavínišťa nevykopeme nič. Často ale voľným okom obeť lavíny nenájdeme, vtedy treba použiť vyhľadávače a sondy. Takáto záchrana je už podstatne náročnejšia a treba sa ju poriadne naučiť a často často precvičovať. Okrem metodiky HZS sa oplatí pozrieť aj sériu inštruktážnych videí, ktorú pripravila firma BCA.

Vyhľadávač, sonda, lopatka

Toto sú 3 najdôležitejšie veci pre záchranu z lavíny. Dôležité je mať vždy všetky 3, vynechanie ktorejkoľvek z nich významne znižuje šancu na včasnú záchranu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že by stačil aj vyhľadávač. Veď už keď viem kde zasypaný asi je, vykopem ho aj rukami alebo lyžou. Kto ešte nevidel spadnutú lavínu, nech si skúsi na jar nájsť nejakú vypadnutú, najlepšie základovú a zrána premrznutú a skúsi v nej kopať rukami. Aj keď sneh nie je práve zmrnutý, lopata je niekoľkonásobne rýchlejšia a zasypanému ide o čas. Takisto sonda ušetrí dosť času a námahy aby sme náhodou nekopali 4 metre hlboko tesne vedľa obete zasypanej pol metra pod snehom. Nepresnosť vyhľadávača môže byť pri väčších  hĺbkach aj niekoľko metrov. Sonda nám tiež pomôože pri viacerých zakopaných presne určiť hĺbku a vybrať toho, ktorého dokážeme vykopať najrýchlejšie.

Vyhľadávací prístroj treba v dnešnej dobe vyberať jednoznačne digitálny a trojanténový. Jednoducho sa používajú pri vysokej presnosti a dobrom dosahu. Osvedčené a u nás dostupné voľby sú napríklad Pieps DSP Sport, alebo Mammut Element. Veľký pozor si treba dať na mobilné aplikácie určené na vyhľadávanie zasypaného. Vhodné sú skôr na zábavu, ale na reálne použitie nie sú ani dosť presné ani spoľahlivé. Navyše ak vás zasype s aplikáciou namiesto ozajstného vyhľadávača a záchranci nemajú aplikáciu v mobile ale vyhľadávač, tak vás nájdu až v lete.

Výber sondy nie je až taký podstatný, každá moderná skladacia lavínová sonda splní účel, dôležitejšie je naučiť sa so sondou správne pracovať. Na lopatku treba už dať väčší pozor, ideálna je kovová, aby sa nezlomila v tvrdom snehu a teleskopická aby nás nebolel po 5 minútach chrbát.

Čo ďalej

Na rýchle zopakovanie toho čo ste doteraz naštudovali sa hodí príručka od BCA. Po perfektnom zvládnutí teórie z uvedených zdrojov, treba všetko nacvičiť v praxi. Vhodným spôsobom je absolvovať lavínový kurz. Nádu sa aj 1 dňové, ktoré dostanete zadarmo k novému lavínovému prístroju, prípadne robí raz za sezónu seminár pre verejnosť aj HZS. Lepšie je ale využiť služby horského vodcu a zaplatiť si 2-3 dňový kurz v malej skupine. Od vodcu totiž získate mnoho praktických informácii, ktoré sa z knihy naučiť nedajú. Ak si vodcu nemôžte dovoliť, postačí aj kamarát s bohatými skúsenosťami, alebo prinajhoršom musíte skúsenosti nazbierať sami, hodinami strávenými v teréne pri nácviku.

Pre tento prípad pripravila firma BCA niekoľko kariet vhodných na vytlačenie, ktoré si môžte zobrať so sebou do terénu a podľa nich precvičovať plánovanie túry, vyhľadávanie zasypaného, sondovanie a vykopávanie.

Poznámka: Ak poznáte ďalšie užitočné zdroje týkajúce sa lavínovej problematiky, napíšte ich do komentára.
Komentáre