skialpinizmus v alpach

Deň 0.
Je pondelok večer, prvý deň v práci. Víkend bol mizerný, čo sa týka množstva pripadnutého nového snehu, vlastne sa to už nestalo ani si nepamätám. Žiaľbohu, tiež patrím medzi skupinu ľudí „work for weekend“, takže nás už nejaký ten víkend máta myšlienka vypadnúť niekam, kde nie je núdza o podmienky. Samozrejme ako prvé nás hneď napadnú Alpy. Otázka znie veľmi jednoducho : Kam pôjdeme ? Máme nejaké tipy od našich skúsenejších kamarátov z horskej, tak sa necháme inšpirovať a mierime na chatu Hoch Joch Hospitz (databáza chát z ktorých si môžete vybrať). Komunikácia s chatárom je v poriadku a po vybavení všetkých formalít stačí už len vyraziť na cestu.

Deň 1.

Nakoniec vyrážame traja – ja (Matúš), Janko a Lukáš. Z toho jeden sa ešte stihol pred odjazdom posilniť alkoholom (ja), čo v konečnom dôsledku bol nakoniec šťastný nápad, lebo keď som videl, čo si pre nás prichystali Alpy na privítanie, tak mi veru nebolo všetko jedno !

IMG_7623

Prístup z dediny (v niektorých častiach sú reťaze, ale poväčšine boli pod snehom, treba si dať pozor)

Deň 2.

Predpoveď pre celé Alpy znie : “celú noc aj deň zrážky”. Vyniesli sme zvyšok jedla, konečne sme si oddýchli po dlhej ceste a pomaly začali plánovať, kam sa vyberieme na ďalší deň, aby nás lavína nestrhla hneď pod chatou. Dali sme sa do rozhovoru s Thomasom mojou lámanou nemčinou a poradil nám vhodnú trasu na aktuálny lavínový stupeň (4 z 5 dielnej medzinárodnej lavínovej stupnice)

Prešľapávanie čerstvého prachu

Deň 3.

Cieľ je jasný – Finalspitze 3516 m.n.m. – 11. najvyšší vrchol Ötztálerských Álp. Vyrážame skoro ráno, meter nového prašanu nám na jednej strane naháňa strach, no na druhej strane si človek v hlave premieta ako cestou dolu pláva v panenskom prachu.

Výšľap na Finalspitze

Výšľap na Finalspitze

Po hodine konečne prichádzame k ľadovcu a naväzujeme sa. Vyzerá to ešte na celkom dlhý výšľap, no myseľ nám zatieňuje radostná predstava nekonečnej cesty dolu presne ako z filmov. Všetko prebehlo ako malo, cestou hore sme skoro vypľuli dušu, zhadzujeme pásy, prilby na hlavu. Hráme papier-kameň-nožnice, o to, kto pôjde ako prvý. Jano „vyhráva“, posledné pohľady a už je het. Pozerám dole, ale niečo nie je v poriadku, čakal som že bude ako vždy predvádzať ukážkové oblúky, no namiesto toho ide „šúsom“ dole … proste to nejde ! , krútim hlavou, nechápem … Takto som si určite nepredstavoval svoju prvú jazdu v Alpách. Jednoznačne musíme počkať, kým sneh trocha uľahne a padne lavínový stupeň, aby sme sa mohli pustiť do ostrejších zjazdov.

Pomaličky varím večeru, a ospevujem toho, kto vymyslel benzínový varič, bez neho by som tie špagety varil asi ešte teraz. Miestni veľmi nie sú zvyknutí, že si niekto varí sám, všetci sa väčšinou stravujú u chatára za nekresťanské peniaze. No každý, kto prejde okolo sa nenápadne zalizuje, čo dobrého sa tu vyvára. S jedným som chcel zavtipkovať, že vyváram „hunt“, ale môj vtip sa nestretol s pochopením.

Varím, Varíš, Varíme ...

Varím, varíš, varíme …

Deň 4.

S ďalším svitaním nás víta cieľ dnešného dňa, ktorý je najbližšie k našej chate, krásne ho osvetľujú ranné lúče a oči nám padajú na južne orientovaný žľab. Bude treba vytiahnuť aj zbrane, nech si aj troška zalezieme. Hore nás čaká ten istý rituál ako bvykle (kontrola pípakov, záťažový test, atď…) a znova padá prvá jazda na Jana, ale sľubujem mu, že na budúce už pôjdem ja. Jana čaká metrový prašan, je to skúsený lyžiar, mierne zaváhanie a školácka chyba, Jano si prvým oblúkom odrezal celý žľab, ale stihol sa  stadiaľ vypariť ako gáfor a mne už neostávalo nič iné len sa mu vysmiať.

Alpy

Alpy

Čaká na boku a rada je na mne. Keďže to Jano hore odtrhol, mňa už nečaká žiadne „prekvapenie“ a plnými dúškami si užívam zjazd žľabom. Je to naozaj čarovné si len tak plachtiť v metrovom prašane. Zo zvedavosti, skúšam ten splaz ktorý spustil Jano zhora z niečoho, čo sa zdalo byť malé a nevinné sa na konci rokliny stalo niečo tvrdé ako betón a hlboké 2 metre. Preto treba mať na pamäti, že zubatá čaká na každom rohu, čiže povinná lavínová výbava je samozrejmosť. Je jasné, že nám nestačí a v okolí dávame ešte 2 zjazdy. Naplnený pocitom šťastia a so škvŕkajúcim žalúdkom šliapeme naspäť na chatu.

Majestátne Alpy a Lukáš

Majestátne Alpy a Lukáš

Deň 5.

Dnes nás čaká v rámci „rest day“ výšľap na štít za našou chatou, Mittlere Guslarspitze, ktorý je vysoký 3128 m a vyzerá to na solídnu lyžbu. Ja a Lukáš končíme na obed, ale Janovi nestačí a šlape ešte raz, keďže sa mu zjazd veľmi páčil. My zatiaľ navaríme nejakú pochúťku na obed a pijeme pivko pred chatou.

Vrcholovka, z ľava : Matúš (ja), Lukáš, Janči

Vrcholovka, zľava : Matúš (ja), Lukáš, Janko

Tipy a rady :

Chata je otvorená od 6.3.2015 do 2.5.2015 (winterraum non-stop),  info okolo chaty TU

Najlepší čas na pobyt v mizernej zime ako bola tá minulá je február, my sme mali šťastie a v deň príchodu nasnežilo.

Príchod na chatu je z dedinky Vent (Sölden), v ktorej sa parkuje pri vleku. Parkovisko je platené (4 eura) . Hneď za dedinou je vyratrakovaná bežkárska trať popri potoku, až ku začiatku priesmyku. V prípade veľkého návalu snehu je prechod nemožný. Vtedy sa to obchádza ponad priesmyk (zaznačené v mape).

Samozrejme je dobré si zakúpiť mapu DAV Alpenvereinskarte 30/2 Ötztaler Alpen, Weißkugel

Táto mapa pokrýva celé okolie chaty a stačí si túru už len vybrať alebo zo :  Zoznam možností túr od chaty HochJoch Hospiz

Komentáre