mala studena dolina

Každé 2 roky sa vo Vysokých Tatrách koná skialpinistický maratón naprieč 3 dolinami. Dolinou Bielej vody, Malou Studenou dolinou a Veľkou Studenou dolinou. Pretekári dokopy nastúpajú 2890 výškových metrov. Keďže tento rok počasie bolo zásadne proti, rozhodli sme sa že si náš skialp maratón spravíme vlastný no za trocha lepších podmienok.

Trať sme pozmenili len minimálne  a to tak že štart sme si spravili priamo na Brnčalke.

 

  • Brnčalka 1551 m.n.m. (08:00)
  • Baranie sedlo 2384 m.n.m. (09:30 – 09:45)
  • Téryho chatu 2015 m.n.m. (10:00 – 10:30)
  • Priečne sedlo 2352 m.n.m. (11:45 – 12:00)
  • Studený potok 1300 m.n.m. (12:30)
  • Téryho chatu 2015 m.n.m. (14:00 – 14:30)
  • Baranie sedlo 2384 m.n.m. (15:30)
  • finiš na Brnčalke 1551 m.n.m. (16:00)

Vvynechali sme filmársky žlab a nahradili sme ho Baraním sedlom. Celkový čas vychádza približne tých 8h +/-  prevýšenie vychádza na niečo vyše  2250 metrov.

MSD_mapa2

Červenou – výšľap, zelenou – zjazd

Je 6 hodín ráno a my vstávame do prekrásneho rána, dole nás čakajú parádne raňajky od výmyslu sveta. Poriadne napráskaný všemožnými dobrotami s vedomím že budeme potrebovať veľa energie sa pomaly obúvame do lyží a vyrážame smer Baranie sedlo. V týchto jarných podmienkach sa mi samozrejme hneď začnú nabaľovať pásy. Colltexy zahadzujem a obúvam Pomocy. Paráda tieto pásy ma ešte nesklamali.

Lyžovačka do Malej Studenej doliny bola v pohode, sneh bol akurátny firn, ešte nestihol zmäknúť. Pred výšľapom do Priečneho sedla sme nechali vyschnúť trocha pásy na slnku, a kochali sa parádnymi výhľadmi na každú svetovú stranu. Troška sme sa obávali ako  bude vyzerať zjazd z Priečneho sedla, keďže slnko sa na svahy poriadne opieralo po celej doline a dovolím si povedať po celých Tatrách padali spontánne lavíny. Väčšinou to boli južne orientované svahy, kde sa takéto lavíny dali očakávať v poobedňajších hodinách. Tento rok už druhá padla v žľabe spod malého hrotu, v Malej studenej to bolo z Veľkého kostola až na chodník. Ďalšie ktoré sme videli v iné dni boli asi najväčšie a to z malého Kežmarského štítu do Huncovskej kotliny, z Huncovského štítu vypadli JV svahy .

Dodo v Priečnom sedle

Dodo v Priečnom sedle

Pokračovanie v našom skialp maratóne smerovalo do Priečneho sedla, ktoré  má prevýšenie od Téryho chaty cca 300m. Posledné metre sme radšej vyzuli lyže kvôli bombardovaniu topiaceho sa snehu z okolitých skalných pasáží a skialpinistov prichádzajúcich z Veľkej Studenej doliny. V sedle nás čakalo priam letné počasíčko, hneď nás napadlo, že v takomto výpeku sme sa mali radšej asi opaľovať dole na chate a chytať bronz a nie sa mordovať z lyžami na nohách. Lyžovačka cez celu Studenú dolinu bola namáhavá, v lyžiarkach sme už mali mláky, sneh bol ťažký, tupý ako sa vraví… veď to poznáte. Momentálne sme všetky nastúpané metre zlyžovali a čaká nás to celé vyšľapať naspäť do Baranieho sedla. Úvodné metre sú pohodové až ku Filmárskemu žľabu, kde sa to pomaly začína dvíhať až k Téryho chate, no čím ideme dlhšie, nohy nám pomaly oťažievajú a kvalita snehu nám teda vôbec nepomáha, a oboje pásy mám premočené do posledného vlasu. Nevadí na Térynke dávame po kávičke na vzpruženie, a posledné výškové metre do Baranieho sedla si už len vychutnávame. Hurá a sme tu, už len zhodiť pásy a ide sa dole. Na záver si užívame lyžovačku zo sedla do Veľkej Zmrzlej doliny a fľašku, ktorú si vychutnávam na mojich nových Haganoch, radosť s nimi preskakovať oblúčiky.

 

Komentáre