skialp gruzinsko

…mali by sme to traverznúť niekde v bezpečnom mieste, všade na okolí sú nafúkané vankúše. Je to tu ako z lavínovej príručky, striedajú sa miesta s veľkým a malým množstvom snehu.
Skialp v Gruzínsku je rovnako zážitkový ako cesta z letiska do base kempu. Kto tam bol, vie, že zážitky začínajú už nástupom do auta na letisku a kto nebol, tak to každému človeku prahnúcemu po dobrodružstve odporúčam.

Cesta

V Kutaisi na letisku nás už čaká naša dodávka, šofér sa volá Zaza a vie po anglicky povedať : tojlet, restorant, smouk. Zaza je celkom prijemný chlapík, má zmysel pre humor a zdá sa, že aj vie šoférovať. Niečo ako predbiehanie do zákruty cez dve plné a proti idúcim kamiónom nie je problém a pritom stihol preskrolovať novinky na fejsbúku. Dali sme sa na vieru. Zaza vycítil niečo hnedé u nás v gaťoch a spytuje sa či nepotrebujeme pampers :D

Skialp v gruzinsku

Cestovanie v Gruzínsku

 

Chvalabohu únava z letu nás teleportovala do Kazbegi (Stepantsmindy), kde bývame v parádnom ubytku. Volá sa to U Georgiho, kde sme sa ubytovali na odporúčanie kamarátov – Bystričanov. Veľmi prijemná domáca nás hneď ubytuje a poukazuje, kde budeme bývať, jesť, atď. Ubytko je peckovo lacné ( 10 eur na osobu) a pani domáca nám ponúka aj raňajky za super cenu (5 eur), ktoré odporúčam, boli naozaj famózne … veľa krát nám ostalo aj na večeru. Keďže okrem Lukáša nikto nevie po rusky, tak všetko tlmočí on, lebo v dedine prakticky nikto nevie po anglicky.

Vitajte v Gruzínsku

Prvé, čo nás zaskočilo pri príchode do dediny bolo, že vlastne nikde nie je sneh. Trošku škrt cez rozpočet, keďže ste sem prišli skialpovať. Dedina bola v 1740 m.n.m., ale chvalabohu po ďaľśích 400 výškových metrov pri kostole už je súvislá vrstva snehu a my konečne obúvame pásy a skúšame gruzínsky sneh. Na prvý deň sme si toho nechceli naložit veľa a tak niekde okolo 3000m otáčame dole. Lyžovačka na prvý deň celkom ušla a pomaly schádzame dolinou po kadejakých terénnych zvlneniach. Mali by sme to traverznúť niekde v bezpečnom mieste, všade na okolí sú nafúkané vankúše. Je to tu ako z lavínovej príručky, striedajú sa tu miesta s veľkým a malým množstvom snehu. Kamoši to už traverzli a kričia mi, že som príliš vysoko a že to na tuti odtrhnem. Ako to je ? Učíme sa na chybách druhých ? :D Skúmam terén a vyhliadnem si v strede svahu 2 dosť hrubé brezy, vravím si, že ked bude najhoršie skúsim to o tie brezy opreť kým lavína prehrmí. Pomaly traverzujem, mám taký ten blbý pocit, že tu nemám, čo robiť. PUK ! Ono sa to naozaj odtrhlo … ležím, snažím sa ostať na povrchu, no lavína si robí so mnou, čo chce. Spočiatku to ide pomaly a snažím sa smerovať na brezy. Všetko sa odohráva najprv pomaly, no reálne to trvá asi pol sekundy. Lavína začína mať veľkú rýchlosť, dve hrubé brezy si ľahínajú pod lavínou a ja začínam panikáriť. Už sa mi podarilo všetko odhodiť, čo by ma mohlo pochovať v lavíne. Za niekoľko metrov lavína samovoľne zastavuje. Mal som štastie. Tentoraz. Som do pol pása zasypaný. Aj keď mám obe ruky voľné, vyhrabávanie ide veľmi ťažko. Podarilo sa a po pol hodine hrabania nájst všetok matroš tiež. Vravím si, že na prvý deň celkom náklad.

skialp v gruzinsku

Lavína

 

Moja skúsenosť nám trošku ozrejmila, aké asi podmienky na skialp idú panovať v Gruzínsku. V ďalšej doline vypadnuté základové lavíny, všade trávnatý podklad, a najhoršie je, že na svahy pečie slnko takmer celý deň. Po včerajšom lavínovom zážitku ďaľší deň nechceme veľmi vystrkovať rožky, tak ostávame pod Kazbekom a ideme len trochu vyššie hore dolinou. Smerom dole nás čaka menší traverzík, na ktorý vôbec nesvietilo slnko, keď tu zrazu Lukáš spúšťa na Peťa daľšíu lavínu. Chvalabohu išiel natoľko rýchlo, že z toho vylyžoval. Už sme skoro na konci doliny, kde sa všetci čakáme. Posledný ide Janko, ktorý si ide spievajúc dole, až do chvíle, kým aj on neodtrhne ďalšiu lavínu a odnesie ho to priamo do potoka. Vravím si paráda … druhý deň a 3 lavíny…

Keď nejde hora k Mohamedovi …

Nasledujúci deň sme sa rozhodli navštíviť vedľajšiu dedinu a keďže to nevypadalo daľeko, tak sme sa rozhodli ísť pešo s lyžami pripnutými na batohoch. Keďže pod Kazbekom začína sezóna až na jar, tak v dedine je pusto a akonáhle taxikarí vidia partiu 6 ľudí s lyžami na chrbtoch, tak sa dobreže nepobijú, aby nás mohli hocikam odviesť. Po 2 hodinách šľapania a takmer zožratia ovčiarskymi psami sme usúdili, že bude lepšie, keď nás nabudúce odvezie chalanisko z ubytka.

skialp v gruzinsku

Pred nami dedina Sno

 

Naša stratégia nám celkom vychádza a z každej doliny a vrcholu, ktorý navštívime si hľadáme ďalšie možnosti na skialp. Takto sme zavítali do ďalšej doliny nad dedinou Sioni, kde nás čaká nedoknutý prašan a ideálne podmienky na skialpinizmus. Keďže vo vačšine prípadov tu je sneh na položenej tráve, tak celý svah tu má tendenciu pod váhou skialpinistu sadnúť. Na prvý raz, keď šlapete a sústredite sa, či sa to nejde zasa niekde odtrhnúť a svah s Vami sadne, človek je zrelý na výmenu pampersiek. Po skvelej lyžovačke a len jednej Jankovej lavíne usudzujeme, že sa sem oplatí prísť znova ale tentokrát  by sme radi navštívili opačnú stranu kopca. Uvažujeme, že by bolo dobré si to omrknúť zdola, či nemáme pod sebou nejaké terénne pasce. Náš siedmy zmysel nás nesklamal, a hneď pod sedlom bolo niekoľko skalných prahov, a tým aj orientačne veľmi náročný zjazd ktorý by sme nikdy netrafili.

 

Kde ísť?

Na výber je toho naozaj kvantum. Podmienky na skialp v Gruzínsku su famózne. My sme boli pod  Kazbegom a v okolitých dolinách v okruhu cca 30 km. Výhodou tejto lokality je, že máte v blizkosti lyžiarske stredisko Gudauri, takže viete ísť v oddychový deň si len tak zalyžovať. Ak máte chuť na nejaký freeride priamo zo strediska, je možnosť sa spustiť na severnú stranu z Mt. Bidara až dole na cestu a potom stopovaním naspať do strediska. Na záver prikladám niekoľko tipov, do ktorých dolín sa oplatí zavítať a podľa našich skúseností stáli naozaj za to.

Kedy ísť ?

Ideálne podmienky na  skialp v tejto lokalite v Gruzínsku sú cca od februára do marca, no každý den sme si museli vyšlapať z dediny Kazbegi (Stepantsminda) 1740 m.n.m. nejaké tie výškové metre na pešo – konkrétne niečo okolo 500 vyškových metrov, lebo bolo málo snehu. Lepši termín je teda trochu skôr, ale vo všeobecnosti ten február je najlepšia voľba.

Ako ísť?

Letenky do Kutaisi na február je najlepšie kupovať v auguste/ septembri. Wizzair zvykne ponúknuť nejakú akciu na jeseň, no nemusí to byť pravidlom. V podstate za 70 euro za letenku bez batožiny sa už oplatí kupovať. My sme kupovali pred Vianocami a zaplatili sme o 100 eur viac. Čo sa týka prepravy z letiska do hocijakého base campu, tu platí, že keď nemáte dopredu nejaký kontakt, alebo neviete po rusky, tak na internete toho nájdete žalostne málo. My sme za minivan zaplatili 100 euro za jednosmernú cestu. Gruzínci dosť profitujú z takýchto prepráv a zvyknú aj čakávať na letisku, no nie každý má dodávku pre viac ľudí, preto je si to lepšie zajednať predom. Kto má rad ešte väčšie dobrodružstvo, ako ísť takouto prepravou tak môže ísť Maršrutkou. Je to vlastne druh verejnej dopravy, ktorá jazdí v nepravidelných časových intervaloch a len na určitých trasách a aby toho nebolo málo, tak zo zastávky odchádza len keď šofér zaplní všetky miesta :D

 Praktické tipy

Je viacero spôsobov, ako sa môžete dostať do Gruzínska a ako kúpiť najlacnejšiu letenku sa dočítate tu

Keď letíte cez Wizzair tak sa Vám oplatí zakúpiť ročné premium členstvo. Budete mať lacnejšiu letenku, batožinu a športovú batožinu. Rozmery povolenej príručnej batožiny Wizzair zväčsoval (info tu) ale Deuter 35L sa zmestí úplne v pohode. Na lyže si musíte dokúpiť športovú batožinu a tá má váhový limit 32kg.

Ak sa vyberiete do dediny Kazbegi, tak cesta cez horský priesmyk nie je stále zabezpečená proti lavínam, a tie tam padajú na dennom poriadku. Odpratať takú lavínu može trvať od jednej hodiny až po celé dni.

Gudauri – super lyžiarske stredisko na veľmi dobrej úrovni služieb za pár drobných.

Veľa zaujímavých vecí o Kaukaze  sa dočítate tu

Peniaze je výhodné si vymeniť v Kutaisi, je tam výhodnejší kurz ako v Kazbegi. Viac menej je tam lacnejšie ako na Slovensku, no napr. pivo stojí rovnako a všetky produkty, ktoré dovážajú.

Jedlo je tu naozaj skvelé … občas sa stalo, že sme prišli z lyží a čakalo nás prekvapenie v podobe večere od domácej, raz to bol koláč, Chačapuri alebo boršč, studený šalát … mňamka.

Čača – miestna pálenka stojí 1L tri eurá. Samozrejme, kto má rád koňak, tak Gruzínsky koňak a vína musí ochutnať.

 

 

 

Komentáre