test stability snehovej pokryvky

Za posledných pár dní napadol na horách až 1 meter nového snehu. Na jednej strane vynikajúce, no na druhej je zvýšené lavínové nebezpečenstvo a obmedzené možnosti na lyžovanie. Tak sme sa vybrali preskúmať podmienky na južné svahy Nízkych Tatier. Výsledky sú celkom zaujímavé.

Stúpali sme traverzom od Kosodreviny smerom do Širokého sedla. Tieto svahy sú považované za bezpečné a ako sme očakávali boli z väčšej časti rozlyžované až po Široké sedlo, keďže sú dostupné aj freeriderom z lanovky. Vzhľadom na to sme bez obáv vystúpali na hrebeň, našli sme nerozlyžovaný kus svahu a zlyžovali sme trochu nižšie. Sneh samozrejme držal, no chceli sme zistiť aj vďaka čomu drží a vykopali sme sondu.

Kopanie Sondy

Vykopávanie Sondy

Snehová pokrývka mala cekovú výšku okolo 2 metrov (odmerané na viacerých miestach lavínovou sondou). Odkopali sme viac ako 1 meter, kým sme narazili na tvrdú až zľadovatelú firnovú vrstvu snehu zpred začiatku sneženia. Čo nás prekvapilo bola asi 10 cm hrubá a o 2 stupne mäkkšia vrstva nového snehu a na nej opäť zľadovatelá vrstva, až potom nasledoval približné 1 meter nového čiastočne previazaného snehu. Chceli sme spraviť poklepový test, tak sme vyrezali kváder z obidvoch strán. Prekvapilo nás, že keď sme začali odrezávať zadnú stranu, tak už po pár sekundách skolabovala vrstva asi pol metra pod povrchom a odtrhla aj celú zadnú stranu. Celý blok sa posunul nižšie, no nezosunul sa úplne, dokonca vydržal aj následný poklepový test. Pri potiahnutí vrstvy lopatkou však išiel dolu s minimálnou silou. Potom nasledovali ešte 2 menšie, no rovnako labilné vrstvy až po zľadovatelý podklad.

 

 

Pravdupovediac sme čakali trochu pevnejší sneh a tak sme sa pre zaujímavosť rozhodli vykopať ešte zosuvný blok 2 x 1 meter, čo je trochu menší ako by mal byť ale veľmi sa nám už nechcelo kopať a tentokrát nešlo o život. Kritická vrstva tentokrát skolabovala až pri zaťažení celou váhou lyžiara, no vôbec sa neposunula. Posunula sa až po výskoku a úplne sa zosunula po druhom výskoku.

 

 

Zhrňme si teda čo sme zistili. Snehová sonda ukázala, že snehová pokrývka je veľmi labilná. Čomu teda vďačia lyžiari, z ktorých väčšina asi nevie nič o snehových vrstvách, za to že ich nestrhla lavína? Ako sme napísali už na začiatku, tieto svahy sú považované za bezpečné a to jednak preto že sú členité a prerastené z veľkej časti kosodrevinou, no najmä kvôli miernemu sklonu. Sú síce strmšie ako bežná zjazdovka, no sklon sa pohybuje zväčša do 30 stupňov. Konkrétne na mieste našej sondy mal svah 27 stupňov. Vďaka tomu sa už odtrhnutá vrstva skĺzla dolu až pri veľkom dodatočnom zaťažení. Lavína teoreticky môže spadnúť už na svahu so sklonom 25 stupňov, ale ako sme zistili snehové podmienky by museli byť ešte horšie ako boli teraz pri vyhlásenom 3. stupni lavínového nebezpečenstva.

Nie všetky južné svahy v Nízkych Tatrách však majú takýto bezpečný sklon. Zaujímavejšie by bolo preskúmať stabilitu svahu bližšie k Ďumbieru kde dosahuje sklon miestami 30 – 35 stupňov. Tieto svahy by už za daných podmienok nemuseli byť také bezpečné, no bohužiaľ, teraz nás už tlačil čas, takže nám to ostalo nabudúce.

Komentáre