lavinova sonda

Je 19.4., po dlhom oteplení prišli 2 dni mierneho ochladenia a na horách trochu aj snežilo. Vyhlásený je pre Nízke Tatry 1. stupeň lavínového nebezpečenstva a tak sme sa vybrali z chaty pod Ďumbierom po hrebeni smerom do Širokého sedla preskúmať či sa dá lyžovať niečo na severnú stranu. Všade bol tvrdý sneh a slabá viditeľnosť, všetci to vzdávali pre zlé podmienky. My sme však boli odhodlaní nájsť nejaký žliabok kde bude nafúkaného aspoň trochu nového snehu kde sa bude dať polyžovať a to sa nám aj vyplatilo.

Kým sme sa po hrebeni dostali do Širokého sedla vyzeralo to zle. Väčšina snehu na južnej strane už bola roztopená až na podklad a tak sme museli viackrát vyzúvať lyže aby sme prešli po skalách. Navyše bola hmla, ale povedal som si, že terén poznáme naspamäť takže kým nepríde víchrica čo by nás sfúkla z hrebeňa ideme ďalej. Prišli sme nad Široké sedlo, hmla sa ako na povel rozostúpila a ukázala sa nám cela severná aj južná dolina. Sneh bol tvrdý firnový, ale nebol to ľad a zdalo sa, že sa trochu otepľuje tak sme sa rozhodli zlyžovať najľahším žľabom na severnú stranu. Ako sme prechádzali ponad žľaby, všade už trčalo nejaká kosodrevina, skaly alebo tráva, jediný pekný čo sme našli mal v hornej tretine sklon rovných 50 stupňov čo sa nám síce na takom tvrdom snehu zdalo dosť ale žľab bol krátky, firn držal a tak sme nakoniec v pohode zlyžovali.

Siroka dolina

Keďže bol “len” 1. stupeň vybrali sme sa k najnebezpečnejšiemu svahu aký sme v okolí našli preskúmať stabilitu snehu. Vybrali sme žľab približne severozápadnej expozície o ktorom vieme, že má prevažne trávnatý podklad a ukladá sa v ňom množstvo naviateho snehu. Aj teraz to bol jeden z mála žľabov, kde bola naviata súvislá vrstva nového snehu. Sondu sme vykopali v dolnej polovici žľabu, kde sme namerali sklon 33 stupňov. To nie je žiadny extrém, ale prekvapila nás extrémna hĺbka snehu. Totiž vedľa žľabu už trčala tráva a o nejaké 3 metre ďalej smerom do žľabu, kde bolo nafúkaných asi 15 cm nového snehu som zapichol celú 240 cm dlhú lavínovú sondu a stále som nenarazil na podklad! Odkopali sme asi 1 meter snehu a znovu som zapichol celú sondu bez toho aby som narazil na podklad. Vtedy zasvietilo slnko a keď som si spomenul, že je apríl, čas základových lavín, prešiel mi mráz po chrbte. A to kúsok vedľa mňa už trčala tráva! Tu bolo pekne vidno aké môžu byť na prvý pohľad bezpečné podmienky zradné.  Kopať 3 a pol metra alebo bohviekoľko hlboký profil aby sme zistili či nehrozí základová lavína sme hneď zavrhli, nebolo tak teplo ani veľký sklon. Nového snehu bolo na starom firne tak málo, že aj keby sa zošmykol dokopy nič by sa nestalo. Ale aj tak ma zaujímalo či bude držať tak sme spravili aspoň metrový profil.

Zaujímavé bolo, že hlbšie bol firn skôr mokrý a vyššie skôr zamrznutý. Asi za tie 2 dni mierneho ochladenia nestihol premrznúť hlbšie ako nejakých 30 cm. Tvrdosť však bola všade na 4 prsty až na 2 tvrdšie vrstvy na 1 prst. To sa mi zdalo celkom v poriadku, čakal som, že ak tak sa po izolovaní hranolu zosunie horná vrstva asi 15 cm na päsť mäkkého nafúkaného snehu. No tá sa ani nehla, naopak čiastočno povolilo rozhranie tvrdšej platne vo firne. Dole však nič nespadlo a vydržalo aj úplný poklepový test, aj pri zatlačení zadnej hrany lopatkou smerom dolu som musel trochu zabrať aby som strihnutú vrstvu stiahol, takže by to vydržalo aj vo väčšom sklone. Čo sme vlastne už pred tým na ostro vyskúšali v 50 stupňovom svahu :). Potom nasledovalo to isté s ďalšou vrstvou a bohvie koľko by takých ešte bolo v tých 3 metroch snehu. Výsledkom bolo, že sme celkom spokojní a bez obáv pobehali celý kotol, ale s poučením, že aj keď je zdanlivo málo snehu pri náhlom oteplení sa ešte nejaká tá vrstva spustiť môže. Vzhľadom na malú plochu s hlbšou snehovou pokrývkov by to možno príliš nebezpečné aj tak nebolo, jedine že by sa to vysypalo celé naraz. Takže pri fakt veľkom oteplení by som už do trávnatého žľabu s 3 metrami naviateho snehu asi nešiel, hlavne keď v okolí je viacero žľabov kde sa neukladá toľko naviateho snehu a nemajú trávnatý podklad. Mimochodom žľab som potom presondoval na viacerých miestach a občas som narazil na podklad “už” pri 2 metroch. Keď si zrátame hĺbku 2 až miestami možno 4 metre, šírku 10-20 metrov a dĺžku okolo 100 metrov ešte tam čaká slušná masa snehu na to aby sa pri správnych podmienkach zviezla po tráve dolu.

Poznámka: Ak sami robievate testy stability, podeľte sa o ne s ostatnými. Skúste ich zdokumentovať a pošlite nám fotky s popisom lokality, podmienok a priebehu testu na skialp@skialp.org, radi ich uverejníme.

Komentáre